Silné adduktory – menej zranení väčší výkon

Adduktory stehna tvorí 6 svalov a sú usporiadané v troch vrstvách. Najvrchnejšiu tvoria svaly m. pectineus, adductor longus a gracilis. V strednej vrstve leží sval m. adduktor brevis a pod ním najsilenejší m. adduktor magnus. Plus obturator exnternus. Tieto svaly odstupujú od hrebeňa lonovej kosti, jej horného a dolného ramena a od ramena hrbolčeka sedacej kosti. Upínajú sa na drsnú a hrebeňovú čiaru stehennej kosti.

Ich primárnou funkciou je addukcia (priťahovanie) stehna v pohybových vzoroch s otvoreným kinematickým reťazcom a stabilizácia dolnej končatiny a panvy navzájom v pohybových vzoroch s uzatvoreným kinematickým reťazcom (1). Adductor magnus je zároveň veľmi silným extensorom hlavne v pozícii maximálnej flexie v boku (napr. spodná časť drepu) a spolu s g.maximus a hamstrigami sa významne podieľa na sile extenzie v boku.   

Zranenia tejto skupiny svalov môžeme najčastejšie pozorovať vo futbale a ľadovom hokeji. Vo všeobecnosti je zvýšené riziko aj u rekreačných športovcov všade tam kde je potrebná rýchla zmena smeru hlavne bočným smerom. (squash, tenis),pričom najčastejšie zraneným je adductor longus. 

Najprv pár čísel. Natiahnutia/natrhnutia slabín tvorí až 10% všetkých zranení hráčov v elitnej švédskej hokejovej lige . Molsa a kol.  zistil, že úrazy slabín sú zodpovedné za 43% všetkých svalových natiahnutí/zranení u elitných fínskych hráčov. Jedna väčšia štúdia poukázala, že v 26 tímoch NHL sa množstvo úrazov slabín od roku 2003 do roku 2009 zvýšilo (. U futbalových hráčov Škandinávie bola zistená incidencia zranení 10-18 na 100 hráčov . Až 9,5% profesionálnych futbalových hráčov z USA utrpelo v sezóne 2002 úraz slabín (2).

Ako vidieť počet úrazov nie len že vzrastá, ale tvorí až cca 10% úrazov a až necelú polovicu všetkých svalových zranení. A to sa bavíme len o jednej skupine svalov.

 

Jedného by napadla otázka PREČO?.

Tyler a kol. (3) Zisťoval vzťah sily adduktorov a abduktorov (odťahovačov) na úrazovosť v oblasti slabín. Atléti, ktorí v sezóne utrpeli úraz triesel mali o 18% menšiu silu adduktorov ako hráči, ktorí neutrpeli žiaden úraz. Čo viac zistilo sa, že hráči s úrazom mali silu adduktrov asi len 78% sily abduktorov. U hráčov, ktorí úraz neutrpeli to bolo 95%. Zo štúdie sa vyvodil záver, že pomer addukčnej a abdukčnej sily menší ako 1:1,25 alebo ináč povedané menej ako 80% je signifikantným faktorom vo zvýšení pravdepodobnosti, že sa vyskytne úraz v danej oblasti.

Ak si z toho vyvodíme polopatistický záver vidíme, že celková sila adduktorov a ich disbalančný pomer k sile abduktorov je hlavným rizikovým faktorom úrazovosti.

Čo sa výkonu týka zaujíma nás hlavne stabilizačná funkcia priťahovačov v tomto prípade konkrétne najsilnejší adductor magnus. Ak si zoberieme šprint,tak pri „odpichu“(extenzia v boku) od zeme zadnou nohou dochádza explozívnej kontrakcii m.gluteus maximus (veľký sedací sval), ktorej úlohou je priamočiary pohyb vpred. Veľký sedací sval je zároveň  abduktorom (odťahovačom) a pomáha k externej rotácii v boku takže pri jeho kontrakcii pôsobia sily ktoré nám ťahajú nohu nie len vzad ale aj do boku. Tu prichádza na rad kamoš adductor magnus, ktorý pôsobí proti týmto silám a stabilizuje pohyb nohy v predno-zadnom smere. Ináč by sme behali naširoko jak stará…..:-)).

Výsledkom je ekonomickejší pohyb vpred (4). Vo svete kde  stotiny sekundy znamenajú, že budete pri lopte, puku, o 50 cm skôr ako súper je to priam nutnosť.

Ako teda zvýšiť silu adduktorov. Ak si zdravý a nie si po úraze tak nič nepokazíš viac-kĺbovými cvikmi akými sú drep (hlavne jeho varianta so širším postojom). Výpad: vbok, vpred, vzad. Jedno-nožné cvičenia akými sú napr. drepy na jednej nohe. Plyometrické cvičenia na jednej nohe ako napríklad skoky na jednej nohe vbok alebo vpred tzv. single-leg bounding alebo single-leg hops. Sklzy na klznej podložke vo frontálnej rovine. Prípadne ak potrebujeme odizolovať svaly vnútornej strany stehna tak priťahovania nohy s odporom. (expandér, kladka). Variácie planku vbok kedy je vrchná noha  zavesená na lavičke tzv. Copenhagen plank a jeho regresie a progresie. Výber je na tebe alebo tvojom trénerovi, kde samozrejme treba zvoliť progresiu cvikov od rehabilitácie, ľahkých mobilizačných cvičení až po náročnú plyometriu v prípade ak ide o návrat športovca po zranení.

O autorovi

Páči sa Vám tento článok?

Share on facebook
Zdieľať cez Facebook
Share on twitter
Zdieľať cez Twitter
Share on linkedin
Zdieľať cez LinkedIn
Share on pinterest
Zdieľať cez Pinterest

Zanechajte nám komentár