Adduktory stehna tvorí 6 svalov a sú usporiadané v troch vrstvách. Najvrchnejšiu tvoria svaly m. pectineus, adductor longus a gracilis. V strednej vrstve leží sval m. adduktor brevis a pod ním najsilenejší m. adduktor magnus. Plus obturator exnternus. Tieto svaly odstupujú od hrebeňa lonovej kosti, jej horného a dolného ramena a od ramena hrbolčeka sedacej kosti. Upínajú sa na drsnú a hrebeňovú čiaru stehennej kosti.
Ich primárnou funkciou je addukcia (priťahovanie) stehna v pohybových vzoroch s otvoreným kinematickým reťazcom a stabilizácia dolnej končatiny a panvy navzájom v pohybových vzoroch s uzatvoreným kinematickým reťazcom (1). Adductor magnus je zároveň veľmi silným extensorom hlavne v pozícii maximálnej flexie v boku (napr. spodná časť drepu) a spolu s g.maximus a hamstrigami sa významne podieľa na sile extenzie v boku.
Zranenia tejto skupiny svalov môžeme najčastejšie pozorovať vo futbale a ľadovom hokeji. Vo všeobecnosti je zvýšené riziko aj u rekreačných športovcov všade tam kde je potrebná rýchla zmena smeru hlavne bočným smerom. (squash, tenis),pričom najčastejšie zraneným je adductor longus.
Najprv pár čísel. Natiahnutia/natrhnutia slabín tvorí až 10% všetkých zranení hráčov v elitnej švédskej hokejovej lige . Molsa a kol. zistil, že úrazy slabín sú zodpovedné za 43% všetkých svalových natiahnutí/zranení u elitných fínskych hráčov. Jedna väčšia štúdia poukázala, že v 26 tímoch NHL sa množstvo úrazov slabín od roku 2003 do roku 2009 zvýšilo (. U futbalových hráčov Škandinávie bola zistená incidencia zranení 10-18 na 100 hráčov . Až 9,5% profesionálnych futbalových hráčov z USA utrpelo v sezóne 2002 úraz slabín (2).
Ako vidieť počet úrazov nie len že vzrastá, ale tvorí až cca 10% úrazov a až necelú polovicu všetkých svalových zranení. A to sa bavíme len o jednej skupine svalov.
Jedného by napadla otázka PREČO?.
Tyler a kol. (3) Zisťoval vzťah sily adduktorov a abduktorov (odťahovačov) na úrazovosť v oblasti slabín. Atléti, ktorí v sezóne utrpeli úraz triesel mali o 18% menšiu silu adduktorov ako hráči, ktorí neutrpeli žiaden úraz. Čo viac zistilo sa, že hráči s úrazom mali silu adduktrov asi len 78% sily abduktorov. U hráčov, ktorí úraz neutrpeli to bolo 95%. Zo štúdie sa vyvodil záver, že pomer addukčnej a abdukčnej sily menší ako 1:1,25 alebo ináč povedané menej ako 80% je signifikantným faktorom vo zvýšení pravdepodobnosti, že sa vyskytne úraz v danej oblasti.
Ak si z toho vyvodíme polopatistický záver vidíme, že celková sila adduktorov a ich disbalančný pomer k sile abduktorov je hlavným rizikovým faktorom úrazovosti.
Čo sa výkonu týka zaujíma nás hlavne stabilizačná funkcia priťahovačov v tomto prípade konkrétne najsilnejší adductor magnus. Ak si zoberieme šprint,tak pri „odpichu“(extenzia v boku) od zeme zadnou nohou dochádza explozívnej kontrakcii m.gluteus maximus (veľký sedací sval), ktorej úlohou je priamočiary pohyb vpred. Veľký sedací sval je zároveň abduktorom (odťahovačom) a pomáha k externej rotácii v boku takže pri jeho kontrakcii pôsobia sily ktoré nám ťahajú nohu nie len vzad ale aj do boku. Tu prichádza na rad kamoš adductor magnus, ktorý pôsobí proti týmto silám a stabilizuje pohyb nohy v predno-zadnom smere. Ináč by sme behali naširoko jak stará…..:-)).
Výsledkom je ekonomickejší pohyb vpred (4). Vo svete kde stotiny sekundy znamenajú, že budete pri lopte, puku, o 50 cm skôr ako súper je to priam nutnosť.
Ako teda zvýšiť silu adduktorov. Ak si zdravý a nie si po úraze tak nič nepokazíš viac-kĺbovými cvikmi akými sú drep (hlavne jeho varianta so širším postojom). Výpad: vbok, vpred, vzad. Jedno-nožné cvičenia akými sú napr. drepy na jednej nohe. Plyometrické cvičenia na jednej nohe ako napríklad skoky na jednej nohe vbok alebo vpred tzv. single-leg bounding alebo single-leg hops. Sklzy na klznej podložke vo frontálnej rovine. Prípadne ak potrebujeme odizolovať svaly vnútornej strany stehna tak priťahovania nohy s odporom. (expandér, kladka). Variácie planku vbok kedy je vrchná noha zavesená na lavičke tzv. Copenhagen plank a jeho regresie a progresie. Výber je na tebe alebo tvojom trénerovi, kde samozrejme treba zvoliť progresiu cvikov od rehabilitácie, ľahkých mobilizačných cvičení až po náročnú plyometriu v prípade ak ide o návrat športovca po zranení.
Sila s vami Mgr. Vagaský Pavol – V-ATHLETICS
Zdroje:
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1858784/pdf/brjsmed002570032.pdf
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3445110/
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11292035
- https://www.researchgate.net/publication/5756710_Lower_extremity_kinematics_and_kinetics_of_Division_III_collegiate_baseball_and_softball_players_while_performing_a_modified_pro-agility_task
