To že hip thrut dokáže aktivovať gluteus maximus aka “zadok” viac ako drepy už bolo pánom Contrerasom pár krát dokázané. Či už z hľadiska svalového rozvoja alebo športového výkonu, hip thrust si vydobil pevné miesto v repertoári širokeho spektra cvičencov od bikiniek až po šprintérov. Conreras et al. už v 2016 hlásil, že zaradenie 6-týždňoveho cyklu hip thrustov viedlo k lepším časom v šprinte na 20m oproti skupine, ktorá vykonávala čelny drep.
V študii sa porovnával hip thrust, drep a split squat a ich vplyv na aktiváciu g.maximus plus korelácia svalovej aktivity s maximálnou rýchlosťou v šprinte. Čuduj sa svete opät najlepšie obstál hip thrust.
Aj keby sa dalo špekulovať o metodike použitej v samotnej štúdii. Platí, že hip thrust svojou horizontálnou projekciou sily pravdepodobne bude naďalej užitočným nástrojom pre atlétov vyžadujúcich rýchlosť.